Kľúčové problémy Slovenska v súčasnosti a v budúcnosti

Rate this item
(0 votes)

V súčasnosti má Slovensko niektoré pozitíva. Pozitívom je predovšetkým nízka zadlženosť obyvateľstva – zhruba na úrovni 28 % z HDP, celková nízka zadlženosť štátu – na úrovni zhruba 41 % z HDP a zároveň možnosť využívania jeho geografi ckej polohy.

Problémom Slovenska je však skutočnosť, že kľúčovú časť exportu aj ziskov tvorí produkcia zhruba 26-tich transnacionálnych investorov podnikajúcich v podmienkach Slovenska. To znamená, že tí určujú podmienky subkontraktingu pre slovenské malé a stredné fi rmy, závažným spôsobom určujú stav zahraničnoobchodnej bilancie a zároveň aj výrazným spôsobom odlievajú fi nančné prostriedky mimo teritória Slovenskej republiky. Ročne vzhľadom na fi načné transfery transnacionálnych korporácií možno hovoriť o strate 60 až 70 miliárd slovenských korún, čo v prepočte znamená zhruba 2,5 miliardy eur ročne.

Štruktúra ekonomiky na Slovensku je zlá, veľmi sme závislí od exportu a tým od vonkajšieho prostredia, preto treba ísť už nie cestou investičných stimulov pre veľké fi rmy zahraničných investorov, ale cestou podpory malých a stredných podnikov a živnostenského stavu. Viac sa treba venovať stavebníctvu, bytovej politike a o turizme treba nielen hovoriť, ale už aj niečo robiť. Druhý významný problém Slovenska spočíva v rozsahu fungovania efektívnosti verejného sektora. Všeobecné konštatovania, že zdravotníctvo je neefektívne, školstvo je neefektívne, doprava je neefektívna, treba upraviť. Problémom totiž nie je vlastný systém fungovania týchto blokov, ale predovšetkým rozsah korupcie, ktorá zvyšuje nákladovosť týchto častí verejného sektora a v konečnom dôsledku vedie nielen k navyšovaniu potreby verejných zdrojov, ale aj k prehlbovaniu zadlženosti a dlhovej krízy. 

Analýzy, ktoré robila EÚ aj dva ústavy na Slovensku, konštatovali, že rozsah korupcie a jeho fi nančný rozmer sa v slovenských podmienkach pohybuje na úrovni 3 až 4 miliárd eur. Je zrejmé, že ak by nedochádzalo k tomuto odčerpávaniu fi nančných prostriedkov, samotný tlak na príjmy štátneho rozpočtu by bol podstatne nižší a v konečnom dôsledku by bolo možné znížiť daňovú a odvodovú zaťaženosť. Pretože však politické elity nechcú riešiť tento problém, prijímajú skôr opačnú stratégiu – zvýšme DPH, spotrebné dane, miestne dane a pod. Pravda, ofi ciálne voličom povieme, že ide o dočasné zvýšenie, ktoré sa v priebehu jedného-dvoch rokov znova zníži. Upozorňujeme na absurdnosť týchto tvrdení, pretože sami predstavitelia Nemecka a Francúzska konštatujú, že problém dlhovej krízy v EÚ je beh na dlhé trate a jeho riešenie potrvá 15 – 20 rokov. Pravda, voliči by veľmi neradi počuli tézu o nevyhnutnosti uťahovať si opasky budúcich 15 – 20 rokov. Pritom, a to ukazuje väčšina analýz, pokiaľ sa nebude riešiť problém korupcie a neefektívnosti verejného sektora, problém dlhovej krízy nebude možné vyriešiť ani v horizonte 15 – 20 rokov. Upozorňujeme na to, pretože zbytočné zvyšovanie výdavkov pri verejnom obstarávaní, pripomíname, že 100 miliárd Sk je suma verejného obstarávania ročne, neriešenie problémov v oblasti liekovej politiky, v oblasti zadávania výkonov vo verejnom záujme, v oblasti celkového udržiavania služieb pre verejný sektor a pod. vedie k zbytočnému zvyšovaniu výdavkov pre celý tento gigantický blok.

Inou stránkou je vlastné efektívne fungovanie jednotlivých zložiek verejného sektora, kde napriek proklamovaným tvrdeniam a reformám, sa skutočné vecné systémové reformy týchto oblastí neuskutočnili. Ani v oblasti zdravotníctva, ani v oblasti penzijného systému, ani v oblasti verejných správ. Hovoríme o tom preto, že v skutočnosti reformy boli iba čiastočné, napr. privatizácia lukratívnych častí zdravotníckych činností a problémy presunu kompetencií na samosprávy bez následného adekvátneho presunu fi nančných prostriedkov. Takisto je to otázka penzijného systému, kde sme síce spustili druhý pilier, ale v parametroch, ktoré sú neúnosné aj pre také ekonomiky, ako je Nemecko alebo Francúzsko. Skutočné reformy znamenajú pomerne jednoduchú sériu krokov.